sobota, 10. júna 2017

Rozhovor so spisovateľkou Katarínou Soykou!

Katarína Soyka sa radí medzi slovenské spisovateľky píšuce fantastiku okorenenú romantikou. So svojou priateľkou vedie vydavateľstvo Hydra, ktoré sa venuje práve domácim spisovateľom.  Na konte má už šesť úžasných kníh, pričom každá jedna oplýva krásnymi myšlienkami, ktoré vám prehovoria do duše. Táto spisovateľka si vás získa nielen jej príbehmi, ale aj jej ochotou komunikovať s čitateľmi cez sociálne médiá.
Na počesť vydania jej novej knihy Svedomie temnej časti, vám prinášam rozhovor, ktorý vám umožní spoznať túto spisovateľku oveľa bližšie.


Prezraďte nám čosi o sebe. Čo by mal každý čitateľ o Vás vedieť?

Že som beznádejná romantička? To asi nie, to už každý vie. Že v knihách obyčajne nechválim, naopak pranierujem niektoré vlastnosti, ale snažím sa nad nikým nelámať palicu, preto aj mojim hrdinkám a hrdinom dávam šancu na nápravu. Potrebujem nádej, že veci môžu dobre dopadnúť.

Všetky Vaše knihy spájate s prírodou. Čo Vás inšpirovalo zasadiť Vaše príbehy práve do tohto prostredia? Máte s prírodou blízky vzťah?

Milujem zvieratá, a neznášam pavúky, za čo sa im ospravedlňujem – je to veľmi povrchné, preto im v knihách pripisujem kladné úlohy. Doma mám kocúra a najradšej trávim dovolenku v lese.


Z Vášho životopisu sme zistili, že ste sa učili čínštinu a v určitom období ste taktiež pôsobili ako jej učiteľka. Prečo ste sa rozhodli študovať tento exotický jazyk?

Opäť žiadny zázrak, ani vyšší cieľ. K čínštine ma priviedla kamarátka, s ktorou sme kedysi do rána pozerali čínske kungfu filmy. Šli sme na kurz a ja som zistila, že si čínštinu môžem jednoducho pripísať k môjmu štúdiu na Univerzite Komenského, kde som už študovala latinčinu a dejiny. Odvtedy Čínu milujem a cítim sa tam ako doma. Neznášam, ak Čínu niekto ohovára, mám pocit, že len ja mám právo ju ohovárať, lebo do nej patrím.

Je známe, že ste s Vašou priateľkou založili vlastné vydavateľstvo menom Hydra. Nebáli ste sa urobiť takýto veľký krok a vstúpiť do neznámych vôd?

Sladká nevedomosť! Nemali sme pocit, že by sme sa mali niečoho báť, veď už sme toho spolu zažili toľko, a keby to nevyšlo, tak by sme to jednoducho zabalili. To dnes máme strach, lebo sme do publikovania namočili veľa ľudí a odrazu za nich cítime zodpovednosť.


Prečo práve Hydra? Spája sa tento názov s nejakou mystickou povesťou?

Isteže. Niekedy akoby sa celý svet rozhodol hádzať snahe pod nohy polená. A Hydra je taká potvora, že za každú odťatú hlavu, jej narastú ďalšie dve. Takto sme dúfali, že sa nám podarí ľudí osloviť, aby sa k nám pridávali, aby sme slovenskú fantastiku rozhýbali.

Chceli ste byť odmlada spisovateľkou?

Ja som si nikdy nebola presne istá, čím chcem byť. Písanie ma bavilo od malička, lenže keď som bola mladšia, bola som oveľa vážnejšia, chcela som sa venovať vede. Dnes sa naopak snažím brať veci s nadhľadom a rozhodne sa čo najviac zabávať. Život je totiž príliš krátky, aby sme si ho sami znechucovali.

Ktorý spisovateľ/ka je Vaším vzorom?

Asi nemám vzory, v tom zmysle, že by som chcela písať ako niekto. Ale ako čitateľka veľmi rada čítam Lenonine diela, hoci ona je oproti mne sarkastický cynik, poviedky od Anny Olejárovej, čokoľvek od Ivany Molnárovej Dubcovej,obdivujem Vilmu Kadlečkovú a určite som fičala na prvých dieloch AnityBlake od Laurell K. Hamilton‎. Ibaže rovnako som bola unesená aj dielami Kulhánka a totálne ma dostal Tono Stiffel, keď nám do Hydry ponúkol svoj Zabudnutý vesmír, čo je absolútna scifi špička – teda aspoň pre mňa.


Pred nedávnom Vám vyšla nová kniha pod názvom Svedomie temnej časti. Čo Vás inšpirovalo pre jej napísanie?

Často premýšľam nad tým, ako je dobro aj zlo relatívne. A ako sa môže aj dobrý človek nechtiac pošpiniť. A ešte si myslím, že zlým sa človek nerodí, ale stáva. Ovplyvňujú ho najbližší a okolnosti. Recenziu si môžete prečítať TU!  

Vaše knihy oplývajú množstvom krásnych a poučných myšlienok. Čitateľ má občas pocit, že do nich vkladáte akési posolstvo. Odkiaľ sa inšpirujete? Čítate ezoterické knihy?

Ezoteriku nečítam, ale niečo mystické cítim, asi je to láska. O nej si myslím, že je tou najväčšou silou. Ak chýba dieťaťu, nevyrastie z neho dobrý človek. A posolstiev mám v knihách viac, lenže nechcem poúčať, len ľudí zabaviť. Ak pri tom niekto pochopí, že bojujem za toleranciu, za to, aby sa ľudia jeden nad druhého nevyvyšovali, aby sa navzájom rešpektovali v celom spektre svojich podivností, potom budem ešte spokojnejšia. Vyznávam – škola hrou.


Máte nejaký zoznam kníh, ktoré sú Vaše najobľúbenejšie?

Ten zoznam sa stále mení, lebo aj ja sa mením. Mám jednu stálicu, ktorá nepatrí k fantastike, je to Riman Minutus od MikuWaltariho, ale inak nemôžem vynechať Karla Čapka a Válku s mloky, Janu Plauchovú a jej Úvod do teórie chaosu, samozrejme Lenoninu Bratislavskú bludičku (veď tá je o násJ), Mycelium Vilmy Kadlečkovej a algorský cyklus od Jany Vybíralovej a Jana Hlávku. Menovať viac by asi nemalo zmysel, to by bolo nadlho.

Ktorá z Vašich kníh je Vám najviac blízka? Máte k niektorej akýsi citový vzťah?

Vždy mám najhlbší citový vzťah k najnovšej knihe. Ale Sklený vrch, je Sklený vrch. Hoci by som svoj prvý román dnes asi napísala inak (mimochodom, písala som ho v tom istom čase ako Lokaja), tri čarodejnice milujem stále rovnako. 


Chystáte novú knihu? Ak áno, prezradíte nám čosi o nej?

Chystám mestskú fantasy s trošku detektívnym pozadím s názvom Príšery z prímestskej štvrte. Príbeh by bolo možné označiť aj za duchársky, ale žiadny strach. Dúfam, že to bude skôr zábava. Hrdinka prekladá latinské texty a v bežnej spoločnosti sa cíti trochu nesvoja. Nečudo, že vyhľadáva skôr prítomnosť zvláštnych bytostí. Podoba čisto náhodnáJ

A na záver, chceli by ste niečo odkázaťVašim fanúšikom?

Aby brali veci s nadhľadom a nezabudli sa v prvom rade tešiť zo života a zabávať. Veľmi rada sa budem zabávať s nimi.

Týmto by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pani Kataríne, ktorá s ochotou prijala moju ponuku o interview. Ďakujem za čas, ktorý ste strávili nad mojimi otázkami. Ďakujem vám a želám veľa nápadov pre nové príbehy. :)

interview pripravila ©Knihomoľka Bleise
foto ©Katarína Soyka
zdroj: Archív Kataríny Soyky, Vydavateľstvo Hydra

4 komentáre:

  1. Och, tak s touto spisoavteľkou by som si mala čo povedať! Romantička, aj milovníčka prírody som tiež a obdivujem, že vyštudovala latinčinu a učila sa sa aj čínštinu! Vďaka za článok! :) Pekný deň

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Júj, tak to som veľmi rada! :) Keď si na tom takto, ver, že jej knihy by si si úplne zamilovala. Určite sa na ne mrkni! :) Maj sa krásne!

      Odstrániť
  2. Krásny rozhovor, skvelé odpovede a autorka mi je vážne sympatická :) Fú, asi sa po jej knihách vážne pozriem, u nás v knižnici majú všetko :D Ďakujem za tento rozhovor, bol skvelý!♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Júj, tak to som veľmi rada! ^-^ Autorka patrí medzi moje najobľúbenejšie domáce spisovateľky! :)) Určite neváhaj! Keď si zvykneš na jej štýl, verím, že si ich zamiluješ rovnako ako ja. :)) Maj sa krásne!!

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...